Študenti aj dôchodcovia budú môcť cestovať vlakom zadarmo už o niekoľko týždňov. Správne by to malo byť skôr „budú môcť cestovať bez platenia“. Zadarmo to totiž určite nebude. Zaplatí to štát.
Pojem „štát“ je často vo všeobecnosti vnímaný ako nejaká abstraktná autorita, ktorá „má peniaze“ a je na nej, ako ich rozdelí. Ale štát peniaze nemá. Všetky peniaze iba vyzbiera od niekoho a rozdá inému (a to každý rok viac než vyzbiera). Zanonymizuje ich, ľuďom vytvorí dojem, že ich vlastní a rozdáva. Nebezpečná vec. Ak by boli položené otázky typu: „Stojí nám za to, zozbierať od občanov peniaze a rozdeliť ich nepríjmovým skupinám dôchodcov a študentov vo forme cestovného?“, mohla by tu byť zdravá diskusia o tom, či sa štát má do toho starať alebo nie. Bohužiaľ, nič také sa nedeje. Vláda nemôže pripustiť, že to je iba prerozdelenie peňazí. Tak len pokrytecky položí otázku „Páči sa vám, milí dôchodcovia a študenti, cestovať vlakom zadarmo?“. Ale obed zadarmo neexistuje, vždy to niekto zaplatí.
Druhým problémom je to, koľko to bude stáť. Peniaze už nepôjdu priamo od študenta k prepravcovi. Peniaze prejdú úradníckym molochom od občanov cez štát až nakoniec ku prepravcovi. Inak povedané, namiesto priamej cesty do pokladnice železnice to pôjde tisíckami rôznych ciest od všetkých občanov do štátneho rozpočtu a odtiaľ k železniciam. Namiesto 20 € mesačne za cestovné lístky od študenta, možno prejde týchto 20 € od jeho rodičov vo forme DPH k desiatim rôznym predajcom potravín, od nich k distribútorom, dodávateľom, výrobcom a počas tejto cesty si tieto centy postupne pozbiera štát (a ročne ho to zbieranie stojí 183 miliónov €).
Riešenie problému štátnym prepravcom je takisto rozpačité. Tejto spoločnosti trvalo 8 rokov od spustenia predaja lístkov online, kým zaviedli takú banálnu vec, akou je registrácia zákazníka, aby nemusel vypĺňať rovnaké údaje pri každom nákupe odznova. A to sa pýtajú aj na adresu trvalého pobytu cestujúceho či číslo jeho občianskeho preukazu. Preto sa vlastne ani nedajú čakať jednoduché riešenia. No a železnice opäť nesklamali.
Záujemcovia o cestu zdarma si musia vybaviť špeciálny preukaz u železníc. Automatické prepojenie/vytvorenie konta na základe načítania ISIC karty priamo vo vlaku by bol asi nadľudský výkon. Okrem toho, bez lístka to nepôjde. Treba si ho kúpiť za 0 €. Ak si ho nekúpite, tak pozor, vo vlaku už zaplatíte prirážku 1,50 €. Ale pokoj, tá vám v prvých mesiacoch bude veľkoryso odpustená! Nerozumiem celkom, prečo je problém používať preukaz, ktorý si každý musí povinne vybaviť, podobne ako režinku pre zamestnancov železníc. Namiesto toho sa budú navyšovať počty pokladníc, prijímať brigádnici a školiť personál… Vlastne celkom nerozumiem, prečo si študent s kartou ISIC (ktorá bez problémov preukazuje to, že je skutočne študent v 120 krajinách sveta), musí vybavovať ďalší preukaz ktorým to preukáže.
Ako sa vysporiadať s návalom cestujúcich je tiež pôsobivé. Česká republika sa potrebuje zbaviť starých vozňov, takže nám ich s radosťou vypožičajú. O tom, ako fajn sa cestuje v týchto vozňoch svedčí aj tento blog post. Nevieme sa dočkať!
Načasovanie tejto zmeny, o ktorej sa bude rozprávať práve teraz, sa zdá dobrou predvolebnou kampaňou do komunálnych volieb. Dôchodcovia sú presne tá cieľová skupina, na ktorú vládna strana mieri. Rafinovane zaplatenou zväčša voličmi iných strán. Ako sme videli v Žiline, selektívne odmeňovanie ľudí s rovnakým politickým názorom je trendy. Nehovoriac o tom, že 17. november, kedy zákon prichádza do platnosti, pôsobí tiež trochu pokrytecky od človeka, ktorému v tom čase v živote nenastal zásadný prelom, a ktorý reprezentuje stranu, kde má miesto aj marxista, ktorého názory sú povedzme… zvláštne. Ale asi ide opäť len o náhodu. Ako s tou Coca Colou pri volebnom víťazstve.